Otázka platnosti nájomnej zmluvy dovolenie ako mimoriadny opravný prostriedok
Otázku platnosti nájomnej zmluvy môže súd v konaní o vypratanie nebytových priestorov riešiť ako otázku predbežnú; nedostatok samostatného návrhu na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy nie je dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. e) OSP.(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2002, sp. zn. 2 Cdo 105/02)
Okresný súd v P. vydal dňa 26.03.2001 rozsudok, č. k. 15 C 94/00-29, ktorým žalovanému uložil povinnosť vypratať nebytové priestory nachádzajúce sa na prvom poschodí v Divadle J. Z. v P. Predmetným nebytovým priestorom bol bar pre návštevníkov divadla, salónik, prislúchajúce šatne, balkón a kuchyňa. Žalovaný bol povinný priestory vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu a súčasne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
Predmetný rozsudok prvostupňového súdu na základe odvolania (riadneho opravného prostriedku) podaného žalovaným preskúmal Krajsky súd v Prešove, ktorý ho svojím rozsudkom z 20.03.2002, sp. zn. 2Co 455/01, potvrdil.
Žalovaný, ktorému prislúchala povinnosť vypratať bar a ďalšie prislúchajúce priestory, podal proti uvedenému potvrdzujúcemu rozsudku krajského (druhostupňového) súdu dovolanie, ktorým žiadal, aby dovolací súd (Najvyšší súd SR) rozsudok odvolacieho súdu a rovnako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolenie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je upravený v §§ 236 - § 243d Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „OSP“). Podľa § 236 OSP, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa., pričom dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. * Podľa § 238 OSP, dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Žalovaný prípustnosť dovolania odôvodnil vadou podľa § 237 písm. e) OSP, ktorú videl v tom, že hoci petit žaloby znel na vypratanie nebytových priestorov, súd posudzoval aj platnosť nájomnej zmluvy a dodatkov k nej, a aj to bez skúmania existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu, požadovaného na určenie neplatnosti zmluvy. Žalovaný vyjadril názor, že žaloba na plnenie nemôže automaticky nahrádzať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy a pokiaľ neplatnosť zmluvy nie je vyslovená súdnym výrokom, platí, že zmluva je platná. Uvedené predstavovalo hlavný argument, podľa ktorého nebolo dôvodu na potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa (rozsudku okresného súdu), ktorým mu bola uložená povinnosť vypratať nebytové priestory, lebo ich žalovaný podľa svojho vlastného presvedčenia užíval oprávnene.
O dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý skúmal, či je dovolanie žalovaného prípustné. Dospel však k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré nemožno týmto opravným prostriedkom napadnúť a dovolanie žalovaného odmietol, čo odôvodnil nasledovne:
Prípustnosť dovolania nie je daná už tým, že dovolateľ tvrdí existenciu niektorej z vád.* Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné iba vtedy, ak napadnuté rozhodnutie , alebo konanie, v ktorom bolo vydané, touto vadou skutočne trpí. V prejednávanej veci dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania tým, že nebol podaný návrh na začatie konania o určenie platnosti nájomnej zmluvy, hoci podľa zákona bol potrebný. S týmto jeho názorom však dovolací súd nesúhlasil.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe podanej žalobcom 27.10.2000. Tak ako odvolací súd, tak ani súd prvého stupňa neurčili vo výrokoch svojich rozsudkov neplatnosť nájomnej zmluvy a dodatkov k nej. Platnosť týchto právnych úkonov posúdili len ako predbežnú otázku (prejudiciálnu), pričom týmto spôsobom postupovali z dôvodu, že vyriešenie predbežnej otázky bolo základným predpokladom, aby mohli o samotnej žalobe na vypratanie nebytových priestorov rozhodnúť. Dovolací súd sa vyslovil, že týmto postupom súdy neporušili žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku. Z Občianskeho súdneho poriadku ani z iného zákona nevyplýva, že by v konaní o žalobe na plnenie nemohol súd posúdiť otázku platnosti právneho úkonu, od ktorého sa žalobou uplatnené právo odvodzuje. Iba v prípade, že by bolo o tejto otázke už prv právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom medzi tými istými účastníkmi, bol by súd týmto prvším rozhodnutím viazaný.
V predmetnej veci tak nejde o prípad uvedený § 237 písm. e) OSP, nakoľko súdy rozhodli na základe návrhu na začatie konania a dovolateľom vytknutá vada nie je daná. Dovolací súd nezistil ani iné vady, pre ktoré Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, nezistil ani dôvod na podanie dovolania podľa § 238 OSP.
Čitateľské otázky adresujte na: [email protected]
