Sceľovanie pozemkov. V čom je jeho prínos pre spoločnosť?
Tento prostriedok bol prioritne určený na nápravu všeobecného stavu vlastníctva pozemkov na Slovensku, ktoré trpí nielen rozptýlenosťou vlastníctva, čo sa týka pôdy, ale následkom toho aj komplikovanosťou akéhokoľvek obchodovania s pozemkami. Odstránenie tohto stavu je dôležité najmä preto, aby sa mohol začať rozvíjať trh v tomto smere. Problém rozptýleného vlastníctva však ešte komplikuje množstvo neidentifikovaných vlastníkov, čo pokusy o usporiadanie a jednotný systém ešte viac brzdí. Poďme sa teda pozrieť na korene tohto stavu a na možnosti, pomocou ktorých by ho bolo možné napraviť.
Celý „zmätok“ má korene v tereziánskom práve
Problémy v tejto oblasti pramenia ešte z čias Rakúsko-Uhorska; princíp dedenia v tom čase stál na rovnomernom rozdeľovaní medzi dedičov a v podstate to tak zostalo dodnes. Následky tohto dlhodobého drobenia má za cieľ odstrániť práve uvedený spôsob. Prvým krokom je snaha o odstránenie nejasností vo vlastníckych vzťahoch, po nej nastupuje sceľovanie.
Problémy pri identifikácii pôvodných vlastníkov možno zhrnúť pomerne ľahko: konfiškácie, vyhosťovania, druhá svetová vojna... všetky tieto skutočnosti majú na svedomí komplikácie, kvôli ktorým sa celý proces značne sťažuje. Počas bývalého režimu sa okrem toho užívacie práva povýšili nad vlastnícke; „naprávanie“ všetkých týchto faktorov z minulosti je stále behom na dlhú trať. K tomu treba ešte dodať, že neznámych vlastníkov zastupuje Slovenský pozemkový fond.
Účastníkmi pozemkových úprav sú všetci vlastníci poľnohospodárskej pôdy. Treba spomenúť i fakt, že sa tu nerozlišuje fakt, či svoju pôdu užívajú alebo prenajímajú.
V záujme vlastníkov?
Sceľovanie sa celkovo definuje ako úkon, z ktorého by mali mať prospech vlastníci. V neposlednom rade je tu však aj verejný záujem v zmysle oživenia trhu s pôdou, teda obchodovania s pozemkami. Pokiaľ budú vlastnícke vzťahy nevyjasnené a pôda rozdrobená, toto oživenie sa bude rozbiehať veľmi ťažko. Dá sa teda pochopiť, že štát má záujem o nápravy v tejto oblasti rovnako, ako súkromní vlastníci.
Pozemkové úpravy sa týkajú extravilánu, teda pozemkov mimo zastavaného územia obcí. Úmysel dosiahnuť stav, ktorý je v tejto oblasti hlavnou ambíciou, by sa dal popísať ako veľké celistvé pozemky s jasnými vlastníkmi; aj keď je zrejmé, že komplexne to takto nebude nikdy, je možné sa k tejto predstave aspoň priblížiť. Sceľovanie v praxi a jeho reálny dopad na vlastníka vyzerá laicky takto: ak vlastní niekoľko malých parciel, bude mu namiesto nich pridelená jedna veľká, ktorú by mohol zmysluplnejšie využívať, prípadne by sa jej vedel efektívnejšie zbaviť.
Ďalší problém: nedostupnosť alebo ťažká prístupnosť
Pri tejto téme netreba zabúdať ani na fakt, že množstvo pozemkov má zlý, sem-tam (pri rozdeľovaní parcely medzi dedičov) aj nijaký prístup. Toto je ďalšia vec, ktorú by sceľovanie pozemkov malo napraviť: súčasťou plánu by mal totiž byť aj rozumný prístup k pozemkom. Možno preto povedať, že aj keď prioritným cieľom pozemkových úprav je spomenutá eliminácia ich súčasnej rozdrobenosti, ako sekundárny význam možno uviesť zlepšenie prístupnosti k nim.
Pohľad verejnosti môže byť aj negatívnyToto je problémom prakticky pri zavádzaní všetkých noviniek; vždy, keď sa mení zaužívaný systém, vyskytne sa pomerne dosť nespokojných, ktorým viac vyhovovali „staré poriadky“. Tento efekt sa vo všeobecnosti nikdy nepodarí úplne eliminovať; v tejto oblasti však treba mať na zreteli aj fakty, „vďaka“ ktorým sa zasa verejnosti až tak čudovať nedá. Súvisí to s historickými skúsenosťami so zasahovaním štátu do práv vlastníkov, ktoré majú trpkú príchuť najmä v súvislosti s bývalým režimom. Kolektivizácia mala násilný charakter, odpor sa tvrdo potláčal a verejnosť má stále zakorenený pocit krivdy a strachu; z tohto pramení automatická obava vlastníkov, že akýkoľvek úkon zo strany štátu v tomto zmysle bude mať za následok zásah do ich vlastníckych práv, prípadne že budú nútení súhlasiť aj s typmi riešenia, s ktorými by za normálnych okolností súhlasiť nechceli.
Je to uhol pohľadu, ktorý sa jednak nikdy nepodarí úplne odstrániť, jednak bude vždy z istej časti pravdivý. Ak sa totiž dohaduje zámena pozemku, ktorý má viacerých vlastníkov, stačí súhlas vlastníkov dvoch tretín, čím sa ostatní v prípade iného názoru na vec nevyhnutne budú cítiť ukrivdení. K návrhu zásad na umiestnenie nových pozemkov sa však môže vyjadriť každý vlastník. Ak by však nebolo stanovené, že väčšina má právo dať súhlas na výmenu aj proti vôli menšiny (uvedenej poslednej tretiny), bolo by veľmi ťažké k niečomu sa dopracovať – ak by platilo niečo ako „právo veta“ jedného vlastníka, väčšina by sa na riešení zrejme nikdy nedohodla.
Zásady na umiestnenie nových pozemkovNový pozemok, ktorý by mal byť pridelený pôvodnému vlastníkovi, by mal zodpovedať hodnote predchádzajúceho v zmysle spravodlivosti dohody. Do úvahy sa berie aj tzv. rozdiel hodnoty pôdy, na základe ktorého sa potom pridelený pozemok zväčšuje alebo zmenšuje; nie každý totiž môže dostať nový pozemok v tej istej lokalite ako ten predchádzajúci, čo môže zmeniť jeho hodnotu. Na základe týchto faktov sa teda určí výmera nového pozemku.
Možnosť vyrovnania v peniazoch
Ako sme si už povedali, pri pozemkových úpravách sa určí hodnota konkrétneho pozemku. Štandardom je spomínaná výmena za iný pozemok; ak to však vlastníkovi viac vyhovuje, môže si požiadať o vyrovnanie v peniazoch. Túto možnosť väčšinou využívajú majitelia malých pozemkov, ktoré boli pre nich viac-menej ťarchou; ďalšou z úloh pozemkových vyrovnaní je teda istým spôsobom aj odbremenenie takých vlastníkov, ktorí svoj malý pozemok nevedia rozumne využiť a je im iba na ťarchu.
Ako samotná úprava prebieha
Nariadenie konania sa oznámi vyhláškou celej obci, ktorej sa konanie týka, a aj tým susedným, nakoľko sa úpravy vykonávajú podľa možnosti naraz v celom katastrálnom území. Predchádzať by mu malo prípravné konanie, kde sa zisťujú postoje a záujem vlastníkov, ktorých sa úpravy budú týkať.
Najväčším kameňom úrazu pri týchto úkonoch je prípadná nevysporiadanosť pozemkov. Vlastnícke vzťahy musia byť vyriešené a zdokumentované, aby sa dalo takpovediac pohnúť ďalej. Následne sa zverejní register pôvodného stavu, každý vlastník dostane výpis o pozemkoch, ktoré budú úpravám podliehať, podajú sa prípadné námietky. V tomto štádiu je na rade projekt pozemkových úprav; vlastníci môžu opäť podať námietky. Tie sa následne riešia na pozemkových úradoch – najprv na obvodnom, v prípade potreby aj na krajskom. Brániť sa však možno aj štandardnou žalobou.
Po vyslovení súhlasu už spomínaných dvoch tretín vlastníkov sa pristúpi k schváleniu a vykonaniu projektu. Zhotoví sa rozdeľovací plán a na jeho základe sa zaznačia predmetné zmeny do katastra nehnuteľností. Posledným krokom je reálne vytýčenie nových hraníc v teréne.
Ako vidíme, rozptýlenosť vlastníctva je výrazne negatívnym faktorom, je však možné ju aspoň do istej miery eliminovať. Je na to však potrebný čas, v neposlednom rade peniaze a zároveň sa treba zmieriť s tým, že neexistuje takzvaný ideálny stav, v ktorom by sa dala dosiahnuť všeobecná spokojnosť. Tá nie je možná nikdy a pri tejto téme to platí dvojnásobne.
Autor: Mgr. Katarína Macková
KTN: 11/11