Nóvum v písomnom hlasovaní vlastníkov bytov- zjednodušenie účasti na správe bytového domu
Správca nášho domu nelegálne prevádzkuje kotolňu, ktorá patrí vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Nemôže preukázať splnenie podmienok na podnikanie v tepelnej energetike podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. V mesiaci marci bola zrealizovaná zástupkyňou vlastníkov bytov, ktorá háji skôr záujmy správcu a nie je ochotná akceptovať vlastníkov bytov, akási podpisová akcia, kedy táto pani „chodila po bytoch“ a dávala podpisovať súhlas, resp. nesúhlas s istými otázkami, ktoré sa týkali správy domu. Viacerí vlastníci, ktorí namietame nezákonný postup správcu sme však účelovo neboli v tomto smere oslovení. Požiadali sme doporučenou poštou zástupkyňu o sprístupnenie zmlúv o prenájme spoločných priestorov a dokladov o pohybe finančných prostriedkov na bežnom účte domu, ktorý je na meno zástupkyne, kam by mali plynúť finančné prostriedky z prevádzkovania našej kotolne, ale nič nám nebola ochotná sprístupniť a odmietala prevziať ďalšiu poštu. Komunikáciu odmieta. Nevieme ako ďalej.
Barbora H. a vlastníci bytov, Prievidza
Podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov možno podnikať v tepelnej energetike len na základe povolenia, ktoré vydáva Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe žiadosti o vydanie povolenia. Právnická osoba je povinná k žiadosti podľa § 5 ods. 5 predmetného zákona predložiť doklad o vlastníckom vzťahu alebo o inom právnom vzťahu k sústave tepelných zariadení, na ktorých chce podnikať. Pokiaľ by správca vášho bytového domu podnikal v tepelnej energetike bez povolenia, inšpekcia mu môže uložiť pokutu v starej mene od 500.000,- Sk do 1.000.000,- Sk. Obdobné konanie môže byť súčasne klasifikované ako trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona. Je tak namieste obrátiť sa na úrad, na obec, príp. tiež na orgány činné v trestnom konaní. Pokiaľ by sa preukázalo, že správca naozaj podniká v rozpore so zákonom, z hľadiska občianskoprávneho by jeho konanie založilo vznik bezdôvodného obohatenia na úkor vás - vlastníkov bytov, ktoré by ste si mohli od správcu nárokovať za zákonom splnených podmienok či už mimosúdne, alebo v súdnom konaní.
Písomné hlasovanie - špecifikácia procesu
Novela zákona č. 182/1993 Z. z. priniesla zmenu, ktorá súvisí s výkonom hlasovacích práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, je ďalšia forma spôsobu hlasovania a výkonu hlasovacieho práva o spoločných záležitostiach - písomné hlasovanie. Zákonný postup procesu písomného hlasovania je nasledovný:
- návrh písomného hlasovania zo strany na to oprávneného subjektu,
- zabezpečenie informovanosti vlastníkov bytov o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať,
- zabezpečenie informovanosti o termíne hlasovania,
- zistenie výsledku hlasovania a jeho oznámenie do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým,
O všetkých otázkach týkajúcich sa činností pri výkone správy bytového domu sa podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. rozhoduje hlasovaním na schôdzi vlastníkov, na ktorom vlastníci vykonávajú svoje právo podieľať sa na správe spoločných vecí v rámci bytového domu. V praxi dochádzalo a nepochybne i bude dochádzať na schôdzach vlastníkov bytov k ťažkostiam s dosiahnutím hlasovacieho kvóra, nakoľko dosiahnuť aspoň nadpolovičnú väčšinu nie je jednoduché. Práve novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prináša špecifikáciu úpravy písomného hlasovania. Nová zákonná úprava upravuje dôležitosť písomného hlasovania pri ustanovení prísnych podmienok ako aj zachovaní účelovosti tohto zákona. Po prijatí novely v podobe zákona č. 71/2010 Z. z. sú vlastníci bytov oprávnení hlasovať o všetkým otázkach, teda aj o úvere a pod., pričom jediná výnimka z písomného hlasovania je rozhodovanie o zmluve o spoločenstve a zmluve o výkone správy. Novelizovaná právna úprava umožňuje písomné hlasovanie tiež o úvere, vstavbe a nadstavbe alebo o zmene formy správy domu, ale pri zachovaní prísnych podmienok písomného hlasovania. Za účelom zaručenia hlasovania vlastníkom bytu ako aj za účelom eliminácie možnosti zneužitia podpisov vlastníkov, hlasovanie môže prebehnúť za účasti notára, príp. zástupcu obce, ktorý osvedčípravosť podpisu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Postačí však, ak podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Uvedeným sa sleduje zjednodušenie systému prijímania rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a to pri zachovaní kvóra aj pri písomnom hlasovaní.
Náležitosti hlasovacieho lístka
Správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. Jednou z otázok, o ktorých sa bude hlasovať, môže byť práve hlasovanie o vami namietanom zástupcovi vlastníkov bytov- či zotrvá alebo nezotrvá vo funkcii.
Zákon pamätá aj na situáciu, kedy je písomné hlasovanie neúspešné. V takom prípade musí byť predmet písomného hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Písomne hlasovať o tej istej veci možno opakovane, avšak až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Pokiaľ ide o prehlasovaného vlastníka, zákon mu ponecháva pôvodnú 15 dňovú lehotu počítanú od oznámenia výsledku hlasovania , v rámci ktorej sa môže obrátiť na súd, aby vo veci rozhodol. Nedodržanie uvedenej lehoty má za následok zánik jeho práva.
Čitateľské otázky adresujte na: [email protected]
Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 08/11
