Sporné nároky - náhrada nákladov vynaložených na cudziu nehnuteľnosť
Vážení čitatelia, mnohé z vašich písomných a elektronických otázok adresovaných do rubriky “Právnik radí” sa týkajú nárokov na náhradu nákladov vynaložených na nehnuteľnosť, ktorú mali vo svojej oprávnenej držbe nájomcovia, ktorí počas svojho užívania nehnuteľnosti túto zhodnotili stavebnými úpravami alebo inými úpravami interiérov. Pri ukončení nájomného vzťahu vznikajú problémy s tým, či ten, kto prenajatú nehnuteľnosť zhodnotil, má voči prenajímateľov nárok na náhradu vynaložených nákladov, od ktorého okamihu tento nárok vzniká a dokedy ho možno uplatniť. Práve táto záležitosť je v mnohých prípadoch sporná. Nasledovným článkom sa vám pokúsime poskytnúť odpoveď a návod, ako v obdobných situáciách postupovať.
“Výšku nároku oprávneného držiteľa na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec počas oprávnenej držby, nemožno určiť skôr, ako dôjde k vráteniu veci vlastníkovi. Začiatok plynutia premlčacej doby na náhradu nákladov, ktoré oprávnený držiteľ účelne vynaložil na nehnuteľnú vec počas oprávnenej držby, začína v deň po vydaní predmetu držby jeho vlastníkovi.”
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2001, sp.zn. M Cdo 2/2001)
Predmetom súdneho konania boli vzájomné nároky účastníkov konania z titulu vrátenia zhodnotenej nehnuteľnosti, ktorú po vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy, pokiaľ ide o jej prevod, musel oprávnený držiteľ vydať jej vlastníkovi oproti vráteniu nákladov, vynaložených na jej zhodnotenie oprávneným držiteľom.
Vlastník nehnuteľnosti sa domáhal žalobou voči oprávnenému držiteľovi (nájomcovi) vypratania bytu. Okresný súd K. uložil žalovanej (v konaní o náhradu vynaložených nákladov žalobkyni) povinnosť vypratať nehnuteľnosť a odovzdať ju do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu zo strany žalobcu (v súvislosti s náhradou nákladou na nehnuteľnosť teraz žalovaného); protinávrh žalobkyne o zaplatenie 2 mil. Sk zamietol. Zamietnutie protinávrhu žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny a zaplatenie nákladov na zhodnotenie rodinného domu vo výške 2 mil. Sk, súd odôvodnil s poukazom na žalovaným vznesenú námietku premlčania uvedených nárokov.
Krajský súd v K. ako odvolací súd potvrdil výrok rozsudku okresného súdu o zamietnutí vzájomného návrhu žalobkyne. Súčasne zmenil prvostupňový rozsudok tak, že vlastník nehnuteľnosti nie je povinný zabezpečiť žalobkyni náhradný byt. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ išlo o vzájomný návrh žalobkyne na vrátenie 2 mil. Sk titulom ňou vynaložených nákladov na zhodnotenie rodinného domu, keď tento návrh posúdil podľa osobitného ust. § 130 ods. 3 OZ, a nie ako nárok z bezdôvodného obohatenia, na uplatnenie ktorého plynie všeobecná 3-ročná premlčacia doba.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal generálny prokurátor SR 16. januára 2001 mimoriadne dovolanie s odôvodnením, že rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh žalobkyne o zaplatenie 2 mil. Sk a vo výroku o trovách konania, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Podľa § 130 a nasl. Občianskeho zákoníka (OZ), oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré po dobu oprávnenej držby účelne vynaložil na vec, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia.
Najvyšší súd SR ho zrušil rozsudok Krajského súdu ako aj rozsudok Okresného súdu K., pretože tieto rozsudky neboli správne. Najvyšší súd SR v prejednávanej veci správne nesúhlasil s právnym názorom nižších súdov, nakoľko súdy nižšieho stupňa sa vôbec dôsledne neriadili zákonnými ustanoveniami § 100 a nasl., § 130 a nasl a § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 130 ods. 3 OZ vyplýva, že oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec počas oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že výšku nároku oprávneného držiteľa nemožno určiť pred jej vrátením, lebo až k tomuto termínu môže byť známa výška držiteľovho nároku.
Čitateľské otázky adresujte na: [email protected]
