Riešenie dedičskej otázky medzi živými a mimo testamentu
Čo je darované, patrí len jednému z manželov
Rodinný dom, ktorý podľa vašich slov mal nadobudnúť darovaním počas existencie vášho manželstva manžel, je výlučne jeho majetkom. To, že v darovacej zmluve nefigurujete vy ako manželka, je tým, že darca chcel nehnuteľnosť darovať výlučne manželovi. Veci, ktoré jeden z manželov počas manželstva získal darovaním, príp. dedením, netvoria tak predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť užívate a obývate, je daná existenciou manželstva, a teda ju užívate z titulu vášho statusu manželky.
Pre prípad dedenia a ak vychádzame z toho, že by vami spomínané deti neodmietli dedičstvo, do úvahy by pri riešení bývania vašej osoby v dotknutej nehnuteľnosti prichádzala dohoda dedičov o dedičstve, ktorá však podlieha schváleniu súdu. Podľa § 482 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak je dedičov viac, vyporiadajú sa o dedičstve medzi sebou na súde dohodou. Ak by však dediči neboli naklonení dohode, vo veci by ďalej konal súd, prejednal by dedičstvo.
Ak sa v rámci konania o dedičstve bude vychádzať z existencie vás a detí, teda ako osôb povolaných dediť po vašom manželovi - pričom majetkom je rodinný dom v jeho vlastníctve - byt by mal byť podľa zásad uvedených v §§ 473 a nasl. Občianskeho zákonníka nadobudnutý všetkými vyššie uvedenými osobami - vy a deti z prvého manželstva. Posúdenie, či aj deti z druhého manželstva, je na posúdení súdu, teda v jeho kompetencii. Každý z dedičov patriacich do prvej skupiny, kde dedia manžel a deti poručiteľa, zdedí rovnaký podiel.
Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve (BSM), o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu (§ 150 a nasl. Občiansky zákonník). Majetok patriaci do BSM sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak však medzi nimi nedôjde k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve, ako som už načrtol vyššie. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho prípadných dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Ak by k dohode dedičov nedošlo, podľa § 483 Občianskeho zákonníka, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.
Dohoda o rozšírení bezpodielového spoluvlastníctva manželov - riešenie „inter vivos“
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Darovaním jednej polovice z predmetnej nehnuteľnosti by predstavovalo čiastočné riešenie a ani nejde o obvyklé darovanie. Avšak deti by mohli v konaní o dedičstve požadovať finančnú náhradu v hodnote ½ darovanej nehnuteľnosti. Išlo by teda o čiastočné riešenie.
Riešením otázky predmetnej nehnuteľnosti za života vášho manžela - „inter vivos“ by bol prevod polovice z nehnuteľnosti - rodinného domu - na vašu osobu, čo by bolo možné riešiť darovaním, avšak v danom prípade by išlo nie o bežné darovanie, a z hodnoty polovice nehnuteľnosti by ste po smrti manžela museli vyplatiť ostatných oprávnených dedičov. Zákon pripúšťa, aby ste ako manželia rozšírili objem vášho BSM, a to dohodou o rozšírení BSM. V tom dôsledku by sa rodinný dom stal súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súčasne by sa tým pre prípad úmrtia vášho manžela posilnilo vaše právne postavenie vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti aj pre prípad konania o dedičstve, ako aj vo vzťahu k riešeniu a zabezpečeniu vášho dôstojného bývania.
Pokiaľ by ste dospeli k zámeru obrátiť sa na súd, v prvom rade treba skúmať, či tu je možnosť výhry, a teda či žalovať alebo ušetriť čas svoj a čas súdu. V danej súvislosti uvádzam judikát - uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 16/01 z 19. apríla 2001 vydané vo veci, v ktorej navrhovateľka žalovala ďalších oprávnených dedičov a žiadala prisúdiť viac, než pripadalo na jej dedičský podiel: „Článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje aj ochranu dedičského práva, v danom prípade práva zákonných dedičov dediť rovnakým dielom. Právu dedičky zodpovedalo aj rovnaké právo ostatných dedičov, a to k majetku, ktorý tvoril dedičstvo. Rozhodnutie všeobecných súdov v konaní, v ktorom sú tieto zákonom oprávnené konať a rozhodovať, ktoré nie je v súlade s predstavami navrhovateľky, ktorá sa domáhala ústavnej ochrany svojho vlastníckeho práva aj napriek nesplneniu všetkých s nadobudnutím alebo uplatňovaním tohto práva spojených zákonných podmienok uvedených v Občianskom zákonníku, nemožno považovať za porušenie základného práva.“
Ohľadne dohody o rozšírení BSM odporúčame konzultáciu s právnikom.
Čitateľské otázky adresujte na: lasak @ defensa.sk