Vykurovacia sezóna sa blíži
Vykurovanie bytov
Vykurovanie domov
Infračervené vykurovanie
Spaľovanie biomasy
Geotermálna energia
S pribúdajúcimi chladnými dňami si aj byty a domy vyžadujú vykurovanie. V bytoch, ktoré sú často krát napojené na centrálne vykurovanie, je situácia o niečo zložitejšia nakoľko začiatok vykurovacej sezóny môže byť veľmi pohyblivý, pretože je závislý od aktuálnych klimatických teplôt.
Mnoho krát sa stáva, že viacerí obyvatelia bytov sa sťažujú na chladné a nevykúrené miestnosti. Vykurovacie obdobie a podmienky, ktoré musia spĺňať poskytovatelia tepla definuje Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 6. apríla 2005. Vykurovacie obdobie sa spravidla začína 1. septembra a končí sa 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka.
Dodávateľovi tepla vznikne povinnosť začať vykurovať v prípade splnenia niekoľkých podmienok. V prvom rade musí priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období, teda od 1. septembra do 31. mája, klesnúť počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13 ˚C. Zároveň musí byť splnená podmienka, ktorá sa týka vývoja počasia v nasledujúcich dňoch. Ak podľa predpovede vývoja počasia nemožno očakávať zvýšenie vonkajšej priemernej dennej teploty v nasledujúcich dňoch nad nameranú hodnotu, dodávateľ je povinný začať s vykurovaním. Pre upresnenie podmienok slúži aj výpočet hodnoty vonkajšej priemernej dennej teploty, ktorá by nemala byť vyššia ako 13 ˚C. Táto teplota tvorí štvrtinu súčtu vonkajších teplôt, ktoré sa podľa vyhlášky majú merať o 7.00, 14.00 a 21.00 hodine, za podmienky, že sa meria v tieni a pri vylúčení vplyvu sálania tepla z okolitých stien bytových domov. Hodnota nameraná o 21.00 sa pri tom do súčtu započítava dvakrát. Podobné kritériá podmieňujú aj prerušenie dodávky tepla vo vykurovacom období. Dodávateľ, tak môže urobiť v prípade, že vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vystúpi v dvoch za sebou nasledujúcich dňoch na 13 ˚C a viac. Zároveň však podľa predpovede počasia nemožno očakávať pokles vonkajšej priemernej dennej teploty v nasledujúcom období pod túto hodnotu. V opačnom prípade, teda ak teploty opäť poklesnú pod 13 ˚C vzniká pre dodávateľa povinnosť obnoviť vykurovanie.
Všetky vykurované miestnosti musia dosahovať predpísané výsledné teploty, ktoré definuje takisto vyhláška, s maximálnou možnou odchýlkou ±3 ˚C. Výsledná teplota obývacích miestností, medzi ktoré sa zaraďujú obývacie izby, spálne, jedálne, jedálne s kuchynským kútom, pracovne a detské izby by mala byť vo výške 21˚C. Výsledná teplota v kuchyni by mala dosahovať 20 ˚C, v kúpeľniach 24 ˚C a vo WC 20 ˚C. O niečo nižšie teploty majú dosahovať vedľajšie vykurované miestnosti ako predsiene a chodby a to 15 ˚C a vykurované schodištia 10 ˚ C.
Povinnosťou dodávateľov je nielen dodávka samotného tepla v závislosti od klimatických podmienok, ale aj
ročná prehliadka stavu celého vykurovacieho systému. Zvyčajne sa kontroly funkčnosti vykonávajú ešte pred začiatkom vykurovacieho obdobia.
Začiatok vykurovacej sezóny býva mnoho krát spojený s viacerými problémami, ktoré na vlastnej koži pociťujú najmä obyvatelia panelákových bytov. Okrem tradičných sťažností majiteľov bytov, ktorí obývajú prvé a posledné poschodia sa vyskytuje aj nespokojnosť ostatných vlastníkov. V začiatkoch vykurovacej sezóny je takmer pravidlom nepravidelné vykurovanie, ktoré citlivo pociťujú najmä malé deti a starší ľudia. Navyše zmena klimatického prostredia v miestnostiach môže mať u obyvateľov aj negatívne vplyvy. Po letnom období s vysokými teplotami mnohí ľudia pociťujú, že sa vo vykurovaných miestnostiach vzduch vysušuje, čo má za následok vznik mnohých zdravotných problémov. Medzi najčastejšie patrí najmä vysychanie slizníc dýchacích ciest a zvýšený výskyt chrípkových ochorení. Riešením prekúrených vnútorných priestorov v panelákových bytoch je používanie klasických keramických či moderných elektrických zvlhčovačov.
Vykurovanie bytov
Väčšina bytov, ktoré sa nachádzajú v bytových domoch sú vykurované ústredným vykurovaním, ktoré poskytuje aj prípravu teplej úžitkovej vody. Tento spôsob vykurovania spočíva v jednom zdroji tepla, ktorý zabezpečuje teplo pre celý dom. Vykurovacia sústava ústredného alebo aj tzv. centrálneho vykurovania sa skladá zo zdroja tepla, rúrkovej sústavy na rozvod tepla a vykurovacieho telesa teda radiátorov.
V ústrednom zdroji sa energia z paliva mení na teplo, ktoré je následne odovzdané teplonosnej látke teda vode. Tá ho prostredníctvom rozvodov distribuuje do vykurovacích telies. V prípade vykurovania hovoríme o tzv. teplovodnom a nízkoteplotnom vykurovaní. Rozdiel spočíva v teplotných spádoch.
To znamená, že v prvom prípade má teplonosná látka vo forme vody vstupnú teplotu 90 ˚C a výstupnú 70 ˚C (alebo vstupnú teplotu 80 ˚C a výstupnú 60˚C) a teplo odovzdáva prostredníctvom klasických radiátorov. Rozvodové potrubia vedú od zdroja tepla po vykurovacie telesá v najnižšom podlaží, to znamená pod stropom suterénu alebo prízemia. Môžu však byť zabudované do teplovodného kanála alebo do podlahy. Obeh teplonosnej látky môže byť s prirodzeným obehom alebo obehom za pomoci čerpadla, ktoré je umiestnené za kotlom. Stredná teplota vykurovacích telies je 70˚C.
V druhom prípade nízkoteplotného vykurovania má vykurovacia sústava teplotný spád 45-30 ˚C s nízkoteplotnými sálavými podlahovými plochami alebo so spádom 60-40 ˚C so stenovými sálavými plochami. Zdroj tepla pracuje s teplotným spádom 90-70 ˚C alebo 80-60˚C. Úprava teplonosnej látky prebieha v zmiešavacej armatúre a obeh pracovnej látky zabezpečuje obehové čerpadlo alebo sa môže uskutočniť aj v špeciálnom výmenníku tepla. Vykurovaciu plochu tvorí podlaha, resp. stena, v ktorej sa nachádzajú oceľové, medené alebo plastové rúry. Povrchová teplota podlahy pri podlahovom vykurovaní je maximálne 28 až 29 ˚C, pri stenovom vykurovaní do 40 až 50˚C.
Spôsobov ako sa dá šetriť pri vykurovaní bytov je niekoľko.
V prvom rade je podstatná najmä kvalitná izolácia stien bytového domu, pretože práve obvodovou stenou môže unikať až 35 percent tepla.
Realita na Slovensku je však často iná, pretože mnohé bytové domy, ktoré vznikli tzv. plánovanou výstavbou izoláciu vôbec nemajú. Isté zmeny nastali v poslednom období, kedy sa niektoré družstvá a spoločenstvá bytov rozhodli riešiť situáciu nákladnou izoláciou.
Ďalším problémom je izolácia strechy, pretože práve nekvalitná strecha môže mať za následok straty na teple až vo výške dvadsať percent. Dôležité sú aj kvalitne izolované rozvody potrubí na teplú vodu, ktoré si samozrejme vyžadujú pravidelnú údržbu. Aj v tomto prípade býva realita skôr opakom a rozvody v panelákoch sú mnoho krát v nevyhovujúcom stave. V neposlednom rade sú pre šetrenie na vykurovaní dôležité aj kvalitné okná a dvere s dokonalým tesnením. Práve oknami môže totižto unikať až štyridsať percent tepla.
Nezanedbateľné sú aj suterénne priestory. Nie nadarmo sa obyvatelia bytov na prvom poschodí sťažujú na chladné miestnosti, ktoré majú aj pri nepretržitom kúrení priemerne nižšie teploty ako byty na vyšších poschodiach. Suterénne priestory môžu mať za následok až päť percent straty tepla.
Meranie spotreby tepla sa ešte stále realizuje dvoma základnými spôsobmi.
V prvom prípade sa teplo meria na tzv. päte bytového domu. Namerané hodnoty sa potom rozpočítajú podľa plochy bytov medzi všetkých vlastníkov bytov. Do ceny, ktorú majitelia musia nakoniec zaplatiť, sa započítavajú aj spoločné priestory, teda aj všetky straty, ktoré na vykurovaní vznikli ale tiež zbytočné prekurovanie v teplejších južne orientovaných bytoch. Majitelia samotných bytov tak v podstate nemôžu reálne ovplyvniť, koľko za teplo zaplatia.
Druhým, efektívnejším spôsobom je namontovanie samostatných meračov do každej vykurovanej miestnosti. Tento spôsob vykurovania má niekoľko pozitív. Majitelia si nielen že môžu kontrolovať koľko tepla spotrebujú ale tak aj racionálne vykurovať jednotlivé miestnosti. To sa v neposlednom rade objaví aj na konečnom vyúčtovaní tepla. Pozitívom je aj zníženie celkovej spotreby energie čo sa prejaví aj na životnom prostredí. Otázne je do akej miery môžu obyvatelia bytov za spálené teplo, práve kvôli spomínanému umiestneniu bytov na prvých a posledných poschodiach. Vo všeobecnosti sa aj okrajové byty a izby susediace so schodišťami vyznačujú zvýšenou spotrebou tepla, pričom teplota v týchto miestnostiach je taká istá ako v lepšie situovaných miestnostiach. Majitelia takýchto bytov, by určite vedeli rozprávať o tom, že v porovnaní s ostatnými bytmi platia za dodávku tepla oveľa viac.
Rozdielne ceny pri účtovaní vykurovania sa môžu objaviť aj v dôsledku viacerých dodávateľov tepla. V súčasnosti sa na dodávke tepla pre panelákové byty na sídliskách podieľa viacero podnikov. Zvyčajne sú to miestne teplárne, ktoré vlastní bytové družstvo, podnik, obec alebo súkromná firma. Prevádzkovatelia sú obmedzení štátom, ktorý reguluje ceny za ktoré sa teplo predáva. V mnohých prípadoch sa majitelia bytov rozhodnú pre výstavbu vlastnej kotolne, ktorá ich odbremení od závislosti na cudzom dodávateľovi tepla. Náklady na realizáciu samostatnej domovej kotolne síce nie sú nízke, no v konečnom dôsledku sa všetky vstupné investície majiteľom bytov vrátia.
Ďalšou dôležitou súčasťou šetrenia pri vykurovaní je najmä starostlivosť majiteľov bytov nielen o vykurovacie rozvody, ale aj o samotný vykurovací systém. Pravidelná údržba a kontrola ich technického stavu by mala byť samozrejmá pre každého. Radiátory je potrebné pravidelne odvzdušňovať a kontrolovať. Býva zvykom, že potrubia sú často zanesené vodným kameňom, čo má za následok zlý prestup tepla do miestností a brzdí pohyb vody v systéme. Vodný kameň by sa mal preto odstraňovať minimálne raz za päť až desať rokov. Problémom pri kúrení bytov môže byť aj nehospodárne umiestnenie vykurovacích systémov pod oknami izieb. V severne orientovaných bytoch radiátory nestačia pokryť celú spotrebu tepla a v naopak v južných bytoch sa zase prekuruje.
Vykurovanie domov
V otázke vykurovania domov existuje pomerne viac alternatív ako pri vykurovaní bytov. Avšak pri výbere toho správneho je potrebné zohľadňovať predovšetkým individuálne požiadavky každého objektu.
V prvom rade je nutné prihliadať na architektonické riešenie stavby, jej situovanie, ďalej na dispozičné riešenie samotnej stavby, tepelno-technické vlastnosti konštrukcií, ktoré ju tvoria a predovšetkým na klimatické podmienky daného územia. Dôležité je myslieť aj na dostupnú palivovú základňu, ale tiež využitie vykurovaných priestorov a najmä individuálne požiadavky obyvateľov na tepelnú pohodu v miestnostiach. Dôležitú rolu pri rozhodovaní zohráva aj spôsob prevádzky a jednoduchosť údržby vykurovacieho systému, či estetická stránka.
Pre vykurovanie domov sa bežne používajú lokálne vykurovacie telesá, ktoré sú umiestňované priamo vo vykurovaných miestnostiach. Tento spôsob vykurovania je považovaný za najjednoduchší spôsob ako zabezpečiť v miestnostiach príjemné tepelné podmienky.
Bežnými sú kachle na tuhé palivo, elektrické akumulačné kachle či plynové gamatky. Teplo odovzdávajú dvomi základnými spôsobmi a to konvekciou, to znamená, že ohrievajú okolitý vzduch a tým spôsobujú jeho pohyb. Druhým spôsobom odovzdávania tepla je sálanie, prostredníctvom ktorého sa ohrievajú okolité plochy.
Špeciálne vykurovacie sústavy so zdrojom tepla sa vo všeobecnosti rozdeľujú aj podľa použitého paliva. Môže ísť o používanie tuhého paliva ako je mäkké, tvrdé drevo a hnedé uhlie. Tieto vykurovacie materiály patria medzi najstaršie zdroje tepelnej energie.
Moderné technológie pritom umožňujú ešte efektívnejšie využitie týchto palív, a preto nadobúdajú opäť na obľúbenosti. Ďalšou možnosťou je výroba energie z drevených peliet, ktoré sú vyrobené z kvalitných pilín. Ich vykurovanie je rovnako efektívne ako vykurovanie so zemným plynom. Drevené pelety sa dajú použiť aj na kúrenie v stále obľúbenejších krbových vložkách. Medzi tuhé druhy paliva sa radí aj koks a brikety. Ďalším druhom paliva je kvapalné palivo vo forme ľahkého alebo ťažkého vykurovacieho oleja. Bežné je aj použitie plynného paliva, konkrétne zemného plynu, bioplynu, propánu či butánu. Známe sú aj vykurovacie sústavy na elektrickú energiu a to priamovýhrevné, akumulačné a zmiešané.
V minulosti zaznávané, dnes opätovne preferované je aj vykurovanie elektrickou energiou. V prípade správneho použitia a vhodnej inštalácie môže byť vykurovanie elektrickou energiou jedným z najúspornejších spôsobov vykurovania. Tento spôsob vykurovania je v súlade s ekologickými požiadavkami a zdravým spôsobom bývania. Elektrické vykurovanie môže byť realizované viacerými spôsobmi. Zvyčajne sa používa inštalácia elektrického kotla s konvenčnými teplovodnými radiátormi, alebo elektrického akumulačného vykurovania.
Výnimkou už nie je ani priame výhrevné vykurovania s konvekčnými vykurovacími telesami alebo podlahové vykurovanie, ktoré pracuje na princípe sálajúceho tepla.
Stále obľúbenejšie sú aj krbové vložky, ktoré spríjemňujú interiér a navodzujú pocit domova. Prinášajú zo sebou aj ďalšiu možnosť a to teplovzdušné kúrenie, ktoré sa používa ako doplnkové vykurovanie v domácnostiach. Krby majú teplovzdušné prieduchy, ktoré distribuujú teplo aj do ostatných miestností. Zvyčajne sa kúrenie v krbe kombinuje zapojením plynového alebo elektrického kotla, pričom v prípade, že sa kúri v krbe je automaticky kotol vyradený z činnosti. Tento spôsob vykurovania je veľmi dobre regulovateľný, avšak menej vhodný do trvale vykurovaných priestorov s veľkou tepelnou zotrvačnosťou.
Infračervené vykurovanie
V súčasnosti sú bežné rôzne alternatívne spôsoby vykurovania či už prostredníctvom solárnej energie alebo tepelných čerpadiel. Novinkou v oblasti vykurovania sú infračervené tepelné žiariče, ktoré je považované za moderný spôsob vykurovania. Sú však vhodné iba pre menšie domy a byty s menším počtom miestností. Keďže sa teplo vrství v miestnosti len minimálne, je toto vykurovanie pomerne jedno z najmenej finančne náročných. V každej miestnosti sa dá teplota regulovať samostatne a navyše sa energia akumuluje aj v stenách a podlahe. Navyše pri tomto spôsobe vykurovania sa vzduch v miestnostiach nevysušuje v takej miere ako pri klasickom vykurovaní. Ďalšiu uvádzanou pozitívnou vlastnosťou je aj tepelná pohoda v miestnostiach, pri ktorej nemajú obyvatelia pocit prichádzajúceho chladu z podlahy a zamedzenie vynútenej cirkulácii vzduchu.
Infračervené vykurovanie nevíri v miestnostiach prach, na stenách sa nevyskytujú plesne a zrážanie vlhkosti. Tento spôsob vykurovania je preferovaný aj kvôli jednoduchej obsluhe a prevádzke. Kúrenie si nevyžaduje žiadnu údržbu a v prípade potreby sa dá systém ľahko rozšíriť aj do ďalších miestností. Na druhej strane však spotrebitelia uvádzajú aj negatívne stránky tohto vykurovania a to najmä nízku životnosť a relatívne vysokú poruchovosť infračervených vykurovacích panelov.
Spaľovanie biomasy - kogenerácia
Na výrobu tepla sa v dnešnej dobe používa aj spaľovanie biomasy. Proces pri ktorom vzniká prostredníctvom spaľovania biomasy teplo a elektrická energia sa nazýva kogenerácia. Využíva sa pri vykurovaní poľnohospodárskych a priemyselných podnikov ale v neposlednom rade aj bytov a domov. Proces kogenerácie prebieha v kogeneračných jednotkách, ktoré sú v podstate plynové spaľovacie motory, ktoré poháňajú trojfázové generátory. Tie vyrábajú elektrickú energiu. Chladením motora, oleja a spalín vzniká teplo, ktoré sa používa najmä na kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody. Biomasou sa rozumejú najmä rastlinné odpady alebo drevená šiepka. Na spaľovanie biomasy sa používajú najmä krbové kachle, klasické liatinové sporákové kachle, kotly pre ústredné vykurovanie a splyňovacie kotly na kusové drevo.
Geotermálna energia
Hudbou budúcnosti sú zariadenia, ktoré na výrobu tepla využívajú ako zdroj vstupnej energie okolité prostredie Aj keď je teplota tejto energie relatívne nízka, práve použitím tepelných čerpadiel sa dá jej teplota zvýšiť.
Konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete je Slovák Aurel Stodola. Známe je jeho tepelné čerpadlo, ktoré vzniklo v roku 1928, no aj napriek tomu ešte stále spoľahlivo pracuje dodnes a vykuruje radnicu v Ženeve. Stodolove tepelné čerpadlo vyrába tepelnú energiu z vody priľahlého jazera.
Najznámejšie využitie geotermálnej energie je najmä v termálnych kúpeľoch, no výnimkou už nie je ani vykurovanie budov. Najčastejšie sa využitie tejto energie spomína v krajinách ako Nový Zéland, Kalifornia, Etiópia, Keňa, Turecko, Grécko, Taliansko či Island.
Tepelné čerpadlo je vlastne chladiace zariadenie, ktoré je poháňané elektromotorom. Čerpadlo odoberá teplo z prostredia z nižšou teplotou (najčastejšie zo vzduchu, vody alebo pôdy) a odvádza ho do vykurovacieho média. Teplo je teda odvádzané z nižšej teplotnej hladiny do vyššej a mení pritom energiu studeného zdroja tepla na paru pracovnej látky. Tepelné čerpadlá odoberajú teplo zo vzduchu alebo pôdy a transformujú ho do vody. Existujú aj čerpadlá, ktoré pracujú na princípe voda a voda alebo vzduch a vzduch. Najjednoduchšie je odčerpávanie tepla zo vzduchu. Nevýhodou je však klesajúca účinnosť tepelného čerpadla priamo úmerne z klesajúcou teplotou vonkajšieho vzduchu. Tepelné čerpadlá sa používajú v kombinácii s vykurovacím kotlom na plyn, olej alebo tuhé palivo.
Pri výbere tepelných čerpadiel typu vzduch - vzduch je vhodné kombinovať vykurovanie z krbovými vložkami, práve pre spoločné rozvody po celom objekte. Tepelné čerpadlá produkujú ekologicky čistú energiu, pri ktorej neprodukujú CO2 a skleníkové plyny.
Na Slovensku bolo už v roku 1993 vyčlenených 25 oblastí, ktoré mali perspektívu na využívanie geotermálnej energie. V roku 1998 sa počet miest kde sa nachádza geotermálna energia, vhodná na výrobu tepelnej energie zvýšil na 35 lokalít. Prvé miesta kde sa tento spôsob vykurovania používal boli najmä termálne kúpaliská. Známe je aj geotermálne vykurovanie sídliska a nemocnice prostredníctvom geotermálneho centra v Galante. Realizácii ďalších podobných zariadení zabraňuje najmä nedostatok financií. Keďže si takýto spôsob vykurovania vyžaduje pomerne vysoké vstupné investície, nie je natoľko využívaný a známy aj napriek tomu, že v celej krajine je niekoľko vhodných oblastí na tento spôsob vykurovania. Medzi oblasti s vysokým energetickým potenciálom patrí najmä košická kotlina. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bol dokonca vypracovaný projekt na výrobu elektriny z geotermálnej energie, pri ktorej by sa odpadové teplo využívalo na vykurovanie okolitých objektov. Projekt však doposiaľ nebol zrealizovaný.
Viac informácií sa dozviete
v relácii REALITY
vysielanej 12.10.2007 na TA3
