Bývanie v podkroví
Podkrovie je aj dnes pre niektorých vyhľadávaným obytným priestorom. Už od začiatku 90tych rokov sa realizujú prestavby strešných konštrukcií starších mestských, či rodinných domov prostredníctvom nadstavby. A to nielen v mestách ale aj na vidieku Za príčinu možno považovať nielen počiatočnú príťažlivosť podkrovných priestorov, ale aj pokles bytovej výstavby z pred pár rokov. Nadstavby tak riešia problém v centrách väčších a stredných miest, kde je výstavba nových bytových priestorov pridrahá alebo nereálna.
Je dôležité uvedomiť si rozdiel medzi strešnou nadstavbou a podkrovnou stavbou. Stavbou sa upravuje podkrovný priestor na bývanie bez toho, aby sa výrazne zmenila konštrukcia strechy a tavr domu. Pri strešnej nadstavbe sa na dom pristavuje ďalšie nadzemné podlažie. Mnohokrát sa tieto dva spôsoby vzájomne kombinujú a vznikajú tak architektonicky zaujímavé objekty, v ktorých sa veľký dôraz kladie na zachovanie pôvodného veľkopriestorového charakteru aj s jeho dokonalým osvetlením.
Na čo treba myslieť
Prestavba podkrovia je komplexný stavebný aj právny proces. Pre realizáciu stavebných úprav je potrebné stavebné povolenie, ktorému predchádza stavebný projekt. Pokiaľ sa prestavba podkrovia plánuje v objekte ktorý je v spoluvlastníctve viacerých osôb, podľa zákona o vlastníctve bytov (§14 ods. 3 zákona č. 182/1993) je na realizáciu nutný súhlas 2/3 vlastníkov bytových jednotiek a musí s nimi byť uzatvorená zmluva o výstavbe. Pozor je potrebné dať aj na prestavbu podkrovia budov nachádzajúcich sa v pamiatkovo chránenej oblasti. Všetky plánované zmeny a priebeh samotnej prestavby by mal byť odkonzultovaný s odborom pamiatkovej starostlivosti. Je možné, že spomínaný odbor bude mať presné požiadavky čo sa týka tvaru, počtu a rozmiestnenie vikierov alebo strešných okien, sklonu strechy, či druhu strešnej krytiny, ktoré sa od požiadaviek staviteľa môžu podstatne líšiť.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že obývať podkrovie prináša so sebou samé výhody. Nie je predsa potrebný nový pozemok či pripojenie bytu na nové inžinierske siete. Prestavbu si môžeme naplánovať podľa vlastných predstáv a finančne tak náročnú ako zvládame. Podkrovné priestory poskytujú kreatívne dispozičné a nezvyčajné riešenia, vďaka ktorým vznikajú atypické miestnosti s dostatkom denného svetla a čerstvého vzduchu. To je však len niekoľko príkladov z nespočetného množstva požiadaviek kvalitnej prestavby podkrovia. Aby sme predišli tepelným stratám v zimnom období a naopak nadmernému prehrievaniu v lete, je dôležité určiť vhodné dispozičné riešenie a stavbu správne orientovať. Prehriatie nadstavby je možné riešiť tienenými vikiermi, členením strešnej roviny a tienením strešných okien. Dôležitú úlohu tu zohráva aj sklon strechy, farebnosť povrchu a samotný tvar strechy. Najoptimálnejším riešením je čo najmenší povrch strechy pri optimálnom obostavanom priestore, tak aby pomer strešného plášťa k jeho obostavanému priestoru bol čo najmenší. Takéto požiadavky spĺňajú predovšetkým strechy s menším sklonom a s menším členením. Zbytočným únikom tepla sa vyhneme aj kvalitnou a dostatočnou izoláciou stropu v podkroví.
Kvalitný výber strechy
Dôležitou súčasťou pri realizácii podkrovia je aj správne navrhnutý strešný plášť. Okrem toho, že má za úlohu eliminovať vysoké teplo a chrániť pred nadmerným prehrievaním najmä počas letných dní, v zime má udržiavať teplo a zabezpečovať tepelnú ochranu. Vrstvy strechy tam musia eliminovať teplotný skok medzi vonkajším prostredím a vnútornou teplotou obytných priestorov. Ak je napríklad vonku 10 stupňov pod nulou a vo vnútri je plus 20 stupňov nad nulou, predstavuje teplotný rozdiel až 30 stupňov. Preto je nevyhnutné dodržiavať požiadavky stavebnej tepelnej techniky podľa normy STN 730540. Strešný plášť musí zabrániť aby do konštrukcie prenikala vlhkosť, preto si väčšina striech zateplených pre obytné podkrovia, vyžaduje umiestnenie poistnej hydroizolácie pod krytinou. Je to nevyhnutné z hľadiska prieniku atmosferickej vlhkosti a zrážok a tiež z dôvodu obtiažnej lokalizácie prípadnej porúch strešného plášťa. Klasické materiály poistných izolácií ako asfaltové izolačné pásy alebo pásy z platu, neprepúšťajú vodu ani paru. Pri ich použití je teda potrebné aplikovať trojplášťovú skladbu s odvetranou medzerou pod poistnou izoláciou. Poistná hydroizolácia musí byť paropriepustná a musí odolávať vyššiemu mechanickému tlaku. Správna hrúbka tepelného izolantu je minimálne 20mm.
Výškové parametre podkrovia
Podkrovím nazývame priestor pod strechou vymedzený šikmými strešným rovinami a zvislými obvodovými stenami, nazývanými aj nadmurovkami. Nevýhodou podkrovia je využiteľná úžitková plochy podkrovných miestností, ktorá je často krát menšia ako skutočná plocha podkrovia. Pri dispozičnom riešení sa nesmie totižto zabúdať na to, že pod šikmými rovinami strechy určitá časť priestoru nebude mať podchodovú výšku. Využiteľný priestor a hranicu podchodovej výšky sa počíta od výšky 1.300 mm. Výškové parametre podkrovia definuje norma STN 734331. Podľa nej by svetlá výška v novopostavených priestoroch mala presahovať 2.600 mm, v prípade rekonštrukcie povaly je možné svetlú výšku znížiť na 2.500 mm. Iné parametre platia pre podkrovie, ktoré je súčasťou bytu v nižšom podlaží. Svetlá výška takéhoto riešenie je minimálne 2.300 mm. V miestach skosenia by mala byť najmenšia svetlá výška 1.100 mm. Avšak aj neštandardné výšky podkrovia majú svoje opodstatnenie, sú ideálnym riešením pre galérie, nezvyčajné priehľady s rôznymi interiérovými prvkami, ako je schodisko a podobne.
Osvetlenie podkrovných priestorov
Každé podkrovie poskytuje iné priestory, má svoju špecifickú atmosféru a preto si vyžaduje originálne riešenie presvetlenia s ohľadom na funkciu podkrovných miestností. Správne zvolené osvetlenie má vplyv na kvalitu a využiteľnosť priestoru a ovplyvňuje aj celkový charakter a výraz podkrovia. Spôsobov ako sa svetlo dostáva do podkrovných miestností je niekoľko: oknami v strešnej rovine alebo v štítovej stene, oknami v strešnom záreze alebo vikiermi. Najčastejšími riešeniami sú práve strešné okná a vikiere, ktoré dokonale zabezpečujú dostatok svetla, vetranie, poskytujú výhľad na okolie, zabezpečujú ochranu proti hluku a majú svoje architektonické opodstatnenie. Cez presklenie vikiera vstupuje do miestnosti asi o polovicu menej svetla ako cez klasické strešné okno, preto je lepšie ak ich je v miestnosti viacero. Aj rozptyl svetla je pri strešnom okne rovnomernejší, nevyhnutnosťou tu je však tieniace technika. Umiestnenie strešných okien alebo vikierov by malo byť v harmónii s celkovým architektonickým výrazom objektu. Vikiere sa osadzujú do striech so sklonom 40 – 60 stupňov. Počet a plochu všetkých okien v podkroví stanovujú aj stavebné predpisy, podľa ktorých by všetky okenné plochy v podkroví mali tvoriť 10% z celkového pôdorysu podkrovia. Presvetlenie až k podlahe zaručuje francúzske okno, ktoré však zárovň prináša aj obmedzenie pri zariaďovaní podkrovia či osádzaní vykurovacích telies. Zaujímavým a efektným riešením sú aj rôzne presklené plochy vložené tesne medzi štítom steny a konštrukciou strechy.
Výber okien
Či už sa rozhodnete pre okná lebo vikiere je dobré nasledovať niekoľko praktických rád, ktoré vás uchránia pred neželanými chybami vo výbere. Preto je potrebné si zvážiť veľkosť okien, spôsob ich otváranie, jednoduchosť ovládania, zateplenie i použitý materiál. Je dobré si uvedomiť, že strešné okno umožňuje presvetliť priestor do väčšej hĺbky a prechádza nimi viac denného svetla ako rovnako veľkým zvislým oknom. Dĺžku strešného okna ovplyvňuje aj tvar a sklon strechy. Čím je skon strechy ostrejší, tým by malo byť okno kratšie. Výber malých okien je potrebné dôkladne zvážiť, pretože znamenajú dlhšie používanie umelého osvetlenia a tým aj zvýšenie spotreby elektrickej energie. Svoje opodstatnenie má aj rozmiestnenie okien. Spravidla sa vyhýbajte umiestňovaniu strešných okien na južnú stranu. V prípade, že ich použijete, tak zvoľte rozmery, pri ktorých je šírka väčšia ako dĺžka. Okná by mali byť umiestnené správne v strešnej rovine.
Správna výška parapetu by mala byť 900 až 1.200 mm, tak aby bolo ich udržiavanie a ovládanie bezproblémové. V súčasnosti sa používajú okná výklopné, kývne a výkolpno-kývne. Je dobré zasklievať ich tepelnoizolačným sklom, ktoré výborne odoláva poveternostným vplyvom, tlaku, či prípadným úderom. Svoj účel dokonale spĺňajú v spojení s rozličnými ovládacími prvkami, ako sú teleskopické tyče na ovládanie roliet a vysoko položených okien, či komfortné elektronicky riadené s diaľkovým ovládaním. Pred nepriaznivým počasím alebo násilným vniknutím ich dokonale ochránia vonkajšie žalúzie a markízy. Počas zimných mesiacov môže byť problémom odstraňovanie snehu zo strešných okien, ktoré miestnosť zatienia a v tom prípade je nutné svietiť celý deň. Predchádzať tomu môžeme správnym umiestnením vykurovacích telies, najlepšie pod oknom a vhodnou profiláciou ostenia okna. Ďalšou nepríjemnosťou je kondenzácia vody na okenných tabuliach, tomu sa však snažia predchádzať aj samotní výrobcovia, ktorí používajú moderné sklá s výbornými tepelnoizolačnými vlastnosťami a tým minimalizujú kondenzáciu na vnútornom povrchu strešného okna.
Podlaha v podkroví
Podkrovné bývanie kladie zvláštne požiadavky aj na kvalitu podlahy. Tá by mala spĺňať dve základné funkcie. Po prvé nezaťažovať príliš pôdovodný strop a po druhé izolovať proti krokovému hluku. Najčastejšou alternatívou sú suché plávajúce podlahové systému, s viacvrstvovou konštrukciou, ktorej nosné prvky nie sú v priamom kontakte s pôvodnou podlahovou vrstvou ani s inou časťou stavby. Plávajúce podlahy však nie sú vhodné pre použitie podlahového vykurovania. Predchádzať by im mala zvuková izolácia, napríklad z minerálnych vlákien.
Krov
Mnohokrát sa pri prerábaní podkrovia vyskytne nevyhnutná požiadavky rekonštrukcie krovu. Poškodený krov so zdeformovanými, popraskanými, nalomenými alebo hubami či hmyzom napadnutými prvkami, si vyžaduje odborné posúdenie statika. Predmetom výmeny sú zvyčajne aj uvoľnené, zdeformované či skorodované spoje a spájacie priestriedky. Súčasťou rekonštrukcie podkrovia býva aj výmena strešnej krytiny, čim sa krov môže pôsobiť väčšie zaťaženie. A to nielen vlastná tiaž krytiny, počítať treba aj so silou vetra či napadnutým snehom. Preto je nevyhnutné posúdenie spoľahlivosti a možnosti používania starého krovu. Najvhodnejšou konštrukciou krovu na zobytnenie podkrovia je kroková konštrukcia bez väzných trámov. Podkrovný priestor pri nej zostáva voľný, podlaha nie je zbytočne zaťažená, pretože krokvy prenášajú zaťaženie na obvodové múry. Vhodným riešením je aj hambálková konštrukcia. Problémy môžu nastať s väznicovou strechou, ktorá je tvorená väznými trámami a podpernými stĺpmi. V súčasnosti sa preferujú dva hlavné trendy v architektúre podkrovia, a to čistý priestor bez drevených prvkov, alebo naopak podkrovné miestnosti, v ktorých sú drevené prvky naopak zvýraznené. Zachované je v nich maximálne množstvo krovu. Najmä staré popraskané trámy majú svoje čaro, a vedia v interiéri vykúzliť nenahraditeľnú atmosféru.
Interiér podkrovia
Výraznú dynamickú a estetickú funkciu v interiéri plní schodisko. Často krát sa stáva výraznou priestorovou dominantou. Aj to však musí spĺňať prísne kritéria stavebných noriem, čo býva občas pri starších rodinných domoch problémom. Ďalšou nevýhodu bývania v podkroví môže byť aj absencia výťahu a s tým spojené problémy na transport stavebných materiálov. Vyhláška o výťahoch a nadzemných poschodiach hovorí, že vybudovanie bytov v piatom a vyššom poschodí je podmienené existenciou alebo zariadením výťahu, a to už nie je malá investícia. Pri obývaní podkrovia musia byť znížené aj nároky na jeho zariadenie. Atypické priestory si vyžadujú nábytok prispôsobený na mieru, čo znamená ďalšie investície. Podkrovné byty nie sú určené pre početné rodiny, majú často krát problém s úložným priestorom. Optimálne využitie priestoru poskytujú posuvné steny. Tie potrebujú minimálne priestorové možnosti na manipuláciu a nezasahujú do plochy jednej či druhej miestnosti.
Inštalácie
Inštalačné rozvody v podkroví sa napájajú na rozvody z nižšieho poschodia. Samozrejme iba pod podmienkou, že sú vyhovujúce po technickej stránke. Inštalovať sa musí ďalší elektromer, plynomer a pod. Problémy môžu nastať aj pri riešení kúrenia podkrovných miestností , limitom môže byť dostupnosť paliva, kapacita rozvodov a komínov alebo nosnosť podlahy. Ústredné kúrenie sa zväčša napája na už existujúce stúpačkové potrubie. V samotnom podkroví sa už iba napojí na vykurovacie telesá. Pri realizácii takéhoto kúrenia sa vykonávajú tri skúšky, a to skúška tlaková, dilatačná a vykurovacie. Ďalšou možnosťou je umiestnenie samostatných vykurovačov (plynových alebo elektrických) v jednotlivých miestnostiach. Najefektívnejšou alternatívou je podlahové kúrenie, najčastejšie používané v kúpeľniach a obývacích izbách. Veľmi často sú používané aj tzv. rebríky. Tie spĺňajú hneď dve funkcie, ohrievajú vzduch v miestnosti a slúžia aj na sušenie bielizne.
Alternatívnym riešením môže byť krb v priestore podkrovia. Okrem toho, že navodzuje romantickú atmosféru a pocit útulného domova, slúži aj na vyhrievanie miestností. Podmienky jeho umiestnenia v podkroví sú však o niečo náročnejšie ako v bežnom prostredí. Je potrebné zvážiť najmä nosnosť stropnej konštrukcie, ochranu nosných a nenosných častí dreva, muriva a iných materiálov pred účinkami tepla. Pred kozubom musí byť použitá nehorľavá podlaha z kameňa, dlaždíc alebo oceľového plechu. Na obmurovku, sa používajú klasické materiály ako šamot, liate šamotové dosky, kachľové tvarovky a materiály na báze kalcium silikátov.
Zariaďovanie kúpeľní býva v podkroví najproblematickejšou fázou. Vodovodné potrubia sa napájajú z už existujúcich potrubí v nižších poschodiach. V niektorých prípadoch je do podkrovia privedené len potrubie studenej vody. Na ohrev sa potom používajú rôzne akumulačné arýchlo ohrievacie ohrievače. Kanalizačná stúpačka nesmie byť vzdialená od zariaďovacích predmetov viac ako 3 m a od záchodu 1,5 m. Kvôli priestorovým obmedzeniam sa zväčša používajú menšie, ergonomicky tvarované vane. Pozornosť je nutné venovať aj správnemu umiestnení záchodu a bidetu. Užívateľ by nemal byť pri ich používaní nijako obmedzovaný v pohybe.
Podkrovie na chatách a chalupách
Podkrovia na chatách a chalupách sa nemusia riadiť normou STN 734331 a o svetlých výškach, ktorá je platná pre trvalé bývanie v podkrovných miestnostiach. Aj členenie miestností býva v takýchto prípadoch rozdielne od miestností v obytných podkroviach. Chalupári preferujú zväčša čo najmenej členitý priestor, ktorý vytvára jednu väčšiu obytnú miestnosť prispôsobenú na spanie a odpočinok. Rozumným riešením je tiež umiestnenie podkrovných miestností, tak aby boli nad vykurovanými miestnosťami.
Či už sa jedná o podkrovie na trvalé obývanie alebo určené len na dni oddychu, treba pri jeho prestavbe zohľadniť všetky požiadavky a zodpovedne postupovať pri jeho tvorbe tak, aby sa neskôr nevyskytli neočakávané problémy. Niekedy to môže byť proces zložitejší a dlhší, no výsledok určite stojí za to. Podkrovie sa vám odvďačí svojou útulnosťou a neobyčajným čarom, ktoré si podmaní každého obyvateľa takýchto priestorov.
Viac informácií sa dozviete
v relácii REALITY
vysielanej 13.7.2007 o 20:45 na TA3